• Česi vedia o investovaní výrazne viac, no aj u nich sa situácia zhoršila
• Pokles úrovne vedomostí Slovákov nezvrátilo ani obdobie vysokej inflácie či silný rast akciových trhov
• Slováci deklarujú, že priemerný dôchodok by im v starobe na živobytie nestačil, pre slabú finančnú gramotnosť môžu mať problém ušetriť si peniaze navyše

Vedomosti Slovákov o investovaní sa zhoršujú. Ich investičná gramotnosť poklesla druhý rok v rade a dostala sa na úroveň 94,4 bodu, čo znamená medziročný prepad o 4,7 bodu. Od východiskových 100 bodov z roku 2021 sa tak Index investičnej gramotnosti postupne vzďaľuje. Po troch rokoch rastu zaznamenalo medziročný pokles aj susedné Česko. Z vlaňajších 116 bodov klesol v Česku index na aktuálnych 108,7 bodu. Stále však ide o oveľa lepší výsledok, než úvodných 101,8 bodu v roku 2021.

Výsledky prieskumu

Investičná gramotnosť Slovákov klesla na najnižšiu úroveň od začiatku jej merania. Ešte horšou správou je, že najslabšie vedomosti majú ľudia vo veku 36 až 44 rokov, ktorí dosiahli iba  87,7 bodu (pred rokom 94,6 bodu). Najlepšie výsledky dosahuje aj naďalej najstaršia veková skupina 54 – 65 rokov (105,2 b), ale aj tu sa čísla zhoršili. Pozitívom je medziročné mierne zlepšenie najmladšej skupiny (18 – 26 rokov), no i tá s výsledkom 93,8 bodu výrazne zaostáva za číslami z prvého merania.  Horšia je aj v porovnaní s mladými Čechmi, ktorí dosiahli až o 24,6 bodu lepší výsledok.

„Mladí ľudia musia v dnešnej dobe robiť zložité finančné rozhodnutia, spojené napríklad s plánovaním vlastného bývania, splácaním študentských pôžičiek alebo dlhodobým investovaním. Ich znalosti v oblastiach, ako sú menové kurzy, zložené úročenie či diverzifikácia sú na kriticky nízkej úrovni. Táto situácia je aj odrazom nedostatočnej podpory zo strany vzdelávacieho systému. Ukazuje sa, že výučba finančnej gramotnosti sa zrejme nezameriava na praktické situácie, ktoré by mladým mohli pomôcť v reálnom živote,“ upozorňuje Anetta Čaplánová, ktorá vedie Katedru ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave.   Podľa nej je nevyhnutné, aby sa finančná gramotnosť dostala do popredia výučby, a to nielen ako teoretický predmet, ale ako praktická zručnosť, ktorú môžu mladí ľudia okamžite využiť. Bez tejto zmeny budú mladí Slováci aj naďalej zaostávať za svojimi rovesníkmi zo zahraničia, čo môže negatívne ovplyvniť ich schopnosť budovať finančnú stabilitu a plánovať si svoju budúcnosť.

Podobne ako v minulosti klesá investičná gramotnosť naprieč úrovňami dosiahnutého vzdelania. Ľudia, ktorí ukončili iba základnú školu, dosiahli iba 61,1 bodu, medziročne si pohoršili o 7,4 bodu. Naproti tomu, ľudia s vysokoškolským vzdelaním dosiahli 117 bodov a zhoršili sa o 5,8 bodu.

Vyššiu investičnú gramotnosť majú muži (106,5 b) než ženy (82,5 b), v oboch prípadoch išlo o pokles na najnižšiu úroveň od začiatku merania. „Z pohľadu regiónov najlepšie čísla dosahuje už tradične Bratislavský kraj (113,1 b). V zásade platí, že čím väčšia obec, tým vyššia gramotnosť => nadpriemer dosiahli respondenti v mestách od 20 do 100 tisíc obyvateľov (97,3 b) a od 100 tisíc obyv. (113,6 b). Za týmto výsledkom môžeme hľadať vyšší podiel ľudí s vysokoškolským vzdelaním v Bratislave a veľkých mestách,“ vysvetľuje analytik Portu Marek Malina.

Opäť platí, že ľudia, ktorí sa považujú za skúsených investorov, vykázali nižšiu úroveň vedomostí než tí s menším sebavedomím. Najmenej vo svoje schopnosti verí najstaršia veková skupina, ktorá ale dosiahla najlepšie výsledky. „Ide o nebezpečný jav, keďže vysoké sebavedomie v kombinácii s nízkou úrovňou vedomostí môže viesť k chybám pri zhodnocovaní peňazí. Ľudia, ktorí majú o svojej finančnej gramotnosti horšiu mienku, sa totiž skôr poradia s odborníkmi než niekto, kto si o sebe mylne myslí, že problematiku zvláda,“ upozorňuje Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.

Muži majú náskok, to sa však môže zmeniť

Ženy si v investovaní veria menej než muži, rozdiely v sebavedomí sa ale zmenšujú. „Dlhodobý trend poukazuje na to, že už čoskoro sa úroveň znalostí žien a mužov môže v oblasti investovania vyrovnať. Hoci sa Index investičnej gramotnosti žien tento rok znížil, trend predchádzajúcich rokov bol opačný, pričom v prípade mužov sa index každým rokom znižuje, “ upozorňuje Eva Sadovská.

Zložitejším otázkam nerozumieme

Zhruba tri štvrtiny Slovákov správne rozumejú inflácii, vzťahu výnos-riziko a rozdielu medzi sporením a investovaním. Zložitejšie témy im však robia problémy. Hmatateľne zostupný trend dosiahli Slováci najmä v oblasti menových kurzov a zloženého úročenia, ktorému rozumie necelá tretina respondentov (29 %), ešte v roku 2021 to bola polovica.

„Nepochopenie princípu zloženého úročenia pritom znamená, že ľudia môžu mať problémy nielen pri porozumení zhodnocovania vkladov, ale ťažkosti im môže robiť aj pochopenie splátok úverov. V rovnomerných rovnakých splátkach sa totiž mení pomer úrokov k splácanej istine úveru. To by mali vedieť najmä mladí ľudia, ktorí majú alebo budú mať hypotéku na bývanie. Ďalšou oblasťou je schopnosť vypočítať reálnu hodnotu budúcich úspor. Túto problematiku často neovládajú ani samotní pedagógovia vyučujúci finančnú gramotnosť na stredných školách,“ upozorňuje Ľuboš Pavelka upozorňuje Ľuboš Pavelka, nezávislý ekonóm s dlhoročnou bankovou a pedagogickou praxou na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Podľa neho k nízkej úrovne poznania zloženého úročenia prispievajú na Slovensku aj banky, keďže väčšina z nich pripisuje pri vkladoch s dlhšou viazanosťou úroky za uplynulý rok až pri splatnosti vkladu a nie každý rok.

Nezlepšujeme sa ani napriek silným ekonomickým vplyvom

„Na rozdiel od Česka, kde minulé roky sprevádzané vysokou infláciou poslúžili ako impulz pre vzdelávanie v oblasti financií a sledovali sme počas nich rast záujmu o investovanie, na Slovensku je vývoj investičnej gramotnosti nezávislý na makroekonomických javoch, upozorňuje,“  Martin Luňáček, výkonný riaditeľ Portu. To platí pri negatívnych aj pozitívnych ekonomických vplyvoch, akými boli napríklad rast inflácie, energetická kríza alebo výrazný rast akciových trhov.

Smelé plány na dôchodok

Nízka investičná gramotnosť Slovákov sa môže negatívne prejaviť aj v ich finančnom zabezpečení na dôchodok. Ako prezradil prieskum, väčšina z nich považuje za dostatočný dôchodok vo výške, na akú priemerný dôchodca ani zďaleka nedosiahne.

Iba necelých 13 % respondentov totiž uviedlo, že ak by budúci mesiac mali odísť na penziu, stačilo by im, aby sa jej výška pohybovala v intervale 400 až 800 eur. Vyše polovica opýtaných by chcela  penziu v rozmedzí 801 až 1200 eur. Priemerná výška starobného dôchodku však bola na Slovensku podľa údajov Sociálnej poisťovne 682,67 eura mesačne (údaj k novembru 2024).

„Mnohým sa môže reálne stať, že si na dôchodku budú musieť vystačiť s výrazne nižším príjmom, než reálne dostanú. To platí za predpokladu, že si sami na starobu nič neodložia a budú sa spoliehať iba na štát. Takýchto ľudí, ktorí si neodkladajú nič, je podľa prieskumu vyše 30 %. Platí to i pre živnostníkov, z ktorých 28,6 % uviedlo, že si momentálne na starobu nešetria. Ide pritom o  ľudí, ktorí si aj podľa zistenia Najvyššieho kontrolného úradu platia minimálne penzijné odvody a preto im hrozí, že budú odkázaní na minimálny dôchodok, “ upozorňuje Michal Mešťan, dekan Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela . Časť živnostníkov s nízkymi príjmami dokonca neplatí žiadne odvody Sociálnej poisťovni na dôchodkové poistenie, pretože im na to nevznikla zákonná povinnosť.

Odkladáme menej

Ďalšia významná skupina respondentov si na starobu odkladá iba nižšie sumy, ktoré nemusia na badateľné prilepšenie k penzii stačiť. A to najmä za predpokladu, ak si začnú odkladať neskôr.

„Ak by priemerná inflácia za obdobie 20 ročného  sporenia predstavovala 3,50 % ročne, mala by dôchodková renta vo výške 100 eur o 20 rokov kúpnu silu v dnešných cenách iba 50,25 eura. K negatívnemu postoju ekonomicky aktívneho obyvateľstva k dôchodkovému sporeniu a nízkym sumám pravidelných príspevkov platených daňovníkmi prispieva aj štát, tým že poskytuje absolútne nedostatočné daňové stimuly pre dobrovoľné sporenie v 3. pilieri (doplnkové dôchodkové sporenie). Pokiaľ dôchodkový  sporiteľ v ČR si môže odpočítať z daňového základu v ročnom zúčtovaní dane z príjmu v prepočte až 2000 eur,  u nás je to iba 180 eur,“ upozorňuje Ľuboš Pavelka.

Preto by mal každý počítať s tým, že si na prilepšenie v starobe potrebuje našetriť vyššiu sumu, než by potreboval dnes. Dobrou správou je, že ak so šetrením začne dostatočne skoro, stačí mu odkladať si aj nižšie sumy. Napríklad, na 24 000 eur si stačí mesačne pri priemernom 8 % ročnom zhodnotení odkladať necelých 41 eur mesačne. To v prípade, ak šetrí 20 rokov. Pri 30 rokoch sporenia je to už len 16 eur mesačne. „Vďačíme za to efektu zloženého úročenia, ktorému však väčšina Slovákov, bohužiaľ, nerozumie,“ upozorňuje Michal Mešťan.  

S odkladaním si na penziu je dobré neotáľať z ešte jedného dôvodu, a tým je zdravie. Vek dožitia a s ním spojený vek odchodu na dôchodok sa síce predlžujú, no mnoho ľudí už na penziu neodchádza v plnom zdraví. Podľa Eurostatu počet rokov života v zdraví stúpol u nás z 52,2 rokov v roku 2011 na 57,3 roka v roku 2022. Slovensko sa tak z poslednej priečky v EÚ dostalo na tretie miesto od konca.

Tento fakt si uvedomujú aj respondenti prieskumu. Až 31,1 % ľudí si myslí, že v plnom zdraví sa dožije maximálne do 60-ky, už teraz nie je v plnej zdravotnej kondícii 21,8 % opýtaných. „Faktor zdravia v kombinácii s dlhovekosťou netreba podceňovať. Zdravotné komplikácie nám môžu nielenže sťažiť až znemožniť možnosť si na penzii privyrábať, no vytvárajú aj riziko zvýšených výdavkov. Preto je potrebné s budovaním finančnej rezervy začať čím skôr a neodkladať to,“ dodáva Eva Sadovská.

O projekte Index investičnej gramotnosti

Projekt investičnej platformy Portu – Index investičnej gramotnosti – monitoruje vývoj investičných znalostí medzi slovenským obyvateľstvom. Skúma, ako sa Slováci orientujú v investíciách a sporení. Cieľom projektu je vzdelávať širokú verejnosť v oblasti finančnej gramotnosti a zvyšovať povedomie o investíciách a správaní sa trhu s cennými papiermi. Svoj index si môže každý zistiť po vyplnení dotazníka na www.rozumieminvesticiam.sk, kde si ho môže porovnať s indexom slovenskej populácie. Na tej istej adrese nájdete aj vzdelávací obsah z oblasti investovania.

O prieskume

Prieskum Index investičnej gramotnosti uskutočnila pre investičnú platformu Portu už tretíkrát výskumná agentúra IPSOS. Online dotazník vyplnila v decembri 2024 vzorka 1033 respondentov. V prieskume sa merali znalosti Slovákov v oblasti investícií. Hlavným cieľom bolo zistiť úroveň vedomostí o investovaní, sporení, rizikách výnosov, vplyve inflácie a overiť znalosti o akciovom trhu.