Na Slovensku pôsobí viac ako 400-tisíc živnostníkov. Zarážajúci fakt však je, že takmer polovica z nich nie je podľa údajov Slovenského živnostenského zväzu vôbec dôchodkovo poistená (viac sa dočítate napríklad tu). Tým sa vystavujú riziku, že v budúcnosti nebudú mať nárok ani na minimálny dôchodok. Zo zostávajúcich živnostníkov si približne 80 % platí odvody len z minimálneho vymeriavacieho základu, na čo upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad SR.
To značne obmedzuje výšku ich budúceho dôchodku. Tento problém je na Slovensku dlhodobý a jeho dôsledky môžu mať výrazný dopad na kvalitu života živnostníkov v starobe.
Krátkodobé zisky sa nemusia oplatiť
Podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovensko vedie rebríček fiktívnych živnostníkov. Znamená to, že mnohí využívajú živnosť na optimalizáciu daní a odvodov. Krátkodobé zisky v súčasnosti môžu mať pre týchto živnostníkov výrazné negatívne dôsledky v budúcnosti. Bez dôchodkového poistenia nesplnia podmienku minimálne 30 rokov poistenia potrebných na získanie minimálneho dôchodku. Ak sa na dôchodok nepripravia formou súkromného sporenia, budú odkázaní na sociálnu pomoc, čo môže predstavovať značný finančný stres pre nich a ich rodiny.
Mnoho ľudí si myslí, že na odkladanie si na dôchodok majú ešte dosť času. Častým argumentom živnostníkov je, že „začať šetriť môžu neskôr.“ Neuvedomujú si však, že dĺžka investičného horizontu výrazne ovplyvňuje výslednú sumu, ktorú si dokážu nasporiť. Je to tak v dôsledku efektu zloženého úročenia.
Keď sa úroky úročia
Zložené úročenie znamená, že úroky z investovaných prostriedkov sa automaticky reinvestujú, úročí sa teda pôvodný kapitál, aj pripísané úroky. Tento mechanizmus je silným nástrojom na budovanie majetku, avšak kľúčovým faktorom je čas, počas ktorého môže zložené úročenie na investície pôsobiť. Čím skôr človek začne sporiť, tým viac sa efekt zloženého úročenia prejaví.
Na ilustráciu vplyvu zloženého úročenia môžeme použiť jednoduchý príklad. Predpokladajme, že živnostník začne sporiť vo veku 25 rokov a bude si pravidelne odkladať 50 € mesačne. Ak priemerný ročný výnos jeho investície bude 5 %, do veku 65 rokov nasporí približne 76 000 € v prípade, ak sa jeho vklad úročí mesačne. Bude to suma, ktorú bude mať k dispozícii po 40-ročnom sporení.
Na druhej strane, živnostník, ktorý začne sporiť až vo veku 35 rokov (teda o 10 rokov neskôr) a bude takisto sporiť 50 € mesačne s rovnakým výnosom 5 %, si za 30 rokov sporenia nasporí iba okolo 41 000 €. Rozdiel v nasporenej sume bude približne 35 000 €. Tento príklad jasne ukazuje, aký dôležitý je pri investovaní čas. Zložené úročenie sa prejavuje tým výraznejšie, čím dlhší je investičný horizont. Neskorší začiatok sporenia vyžaduje omnoho vyššie mesačné vklady na to, aby investor dosiahol tú istú sumu.
Na frekvencii záleží
Je dôležité pochopiť, že nielen úroková miera, ale aj frekvencia úročenia má zásadný vplyv na konečnú nasporenú sumu. Úroky môžu byť pripočítavané denne, mesačne alebo ročne. Čím častejšie sa pripisujú, tým vyššia bude výsledná suma pri rovnakom ročnom úroku. Príčinou je, že pri častejšom úročení sa vždy úročia novo pripísané úroky. Mesačné alebo denné úročenie teda umožňuje, aby investované zdroje rástli rýchlejšie ako ročné úročenie.
Ak sa napríklad investícia s 5 % ročným výnosom úročí denne alebo mesačne, nasporená suma bude vyššia ako pri ročnom úročení, pretože úroky sa znovu investujú v kratších intervaloch. Tento rozdiel môže byť na prvý pohľad malý, ale za niekoľko desaťročí sa môže vo výslednej sume výrazne prejaviť. Preto pri výbere investičných produktov treba brať do úvahy nielen ročnú výšku úrokovej miery, ale aj frekvenciu úročenia. Napríklad, ak sa v predchádzajúcom scenári peniaze úročia ročne, za rovnakých podmienok bude pri 40-ročnom sporení výsledná suma o asi 4000 € nižšia.
Problém pre živnostníkov i štát
Živnostníci, ktorí nie sú dostatočne dôchodkovo poistení a odkladajú aj sporenie, riskujú v starobe finančnú neistotu. Bez dostatočného dôchodkového sporenia budú odkázaní na minimálnu sociálnu pomoc, ktorá pravdepodobne nepokryje ani ich základné životné potreby. Tento problém sa netýka len jednotlivcov, ale aj celého systému. Vysoký počet živnostníkov, ktorí nemajú primerané dôchodkové poistenie, vytvorí v budúcnosti dodatočnú záťaž na štátny rozpočet, keďže sociálne výdavky štátu porastú.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo si mnohí ľudia na Slovensku nesporia na dôchodok, je aj nedostatočné povedomie o výhodách dlhodobého investovania a zloženého úročenia. Zvýšenie finančnej gramotnosti by mohlo prispieť k tomu, aby sa tento poznatok dostal do povedomia ľudí a lepšie pochopili význam začať sporiť čo najskôr.
Jedným z najúčinnejších riešení problému nízkej miery dôchodkového poistenia živnostníkov by mohlo byť zavedenie povinného dôchodkového poistenia pre všetkých živnostníkov, čo by zabezpečilo, že každý živnostník by musel byť dôchodkovo poistený. Toto opatrenie by tiež zvýšilo priebežné príjmy Sociálnej poisťovne. V budúcnosti by sa síce prejavilo vo vyšších nárokoch na dôchodky, avšak sociálne dávky by boli nižšie.
Živnostníci môžu odkladať sporenie na dôchodok aj preto, že sa necítia dostatočne informovaní o dostupných investičných možnostiach. Lepšia informovanosť a jednoduchý a transparentný prístup k dlhodobým investičným produktom prispôsobeným potrebám živnostníkov, by mohli pomôcť tento problém vyriešiť.
Autorka: Anetta Čaplánová, prof. Ing., PhD.
Vedúca Katedry ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave
