Slováci sa v oblasti investícií zlepšujú, avšak iba veľmi mierne. Ich investičná gramotnosť sa medziročne zvýšila o 0,6 %, v susednom Česku bol nárast oveľa vyšší – až 5,5 %. Napriek tomu si v investovaní veríme výrazne viac než Česi – za celkom neskúsených sa na Slovensku považuje iba 15 % respondentov, v Česku je to približne tretina. Znamená to, že predovšetkým sebavedomie Slovákov ani zďaleka nezodpovedá ich reálnym znalostiam, z čoho môžu pri investovaní vyplynúť zásadné omyly. Ukazujú to aktualizované dáta prieskumu investičnej platformy Portu, ktorý vypracovala agentúra Ipsos v závere roka 2022.

„Vyšší nárast investičnej gramotnosti v Česku v porovnaní so Slovenskom môže prameniť i z toho, že Česko v uplynulom roku vykázalo o niečo vyššiu infláciu než Slovensko. Takže to, ako ochrániť svoje úspory, bolo v ČR o niečo silnejšou témou. Inflácia v Česku dosiahla podľa harmonizovaného indexu Eurostatu takmer 15 percent, kým na Slovensku podľa toho istého ukazovateľa zhruba 12 percent,“ vysvetľuje ekonóm Lukáš Kovanda.

Ženy sa zlepšujú, aj keď si príliš neveria

Investičné znalosti žien sa oproti prvému meraniu zlepšili v oboch krajinách, a to naprieč všetkými otázkami. Muži však majú pred nimi stále náskok, aj keď sa rozdiel postupne znižuje. Na Slovensku je tento trend o to výraznejší, že investičná gramotnosť mužov medziročne o necelé percento klesla, kým u žien o 2,6 % stúpla. Výsledok mužov je napriek tomu stále o 26,2 bodu lepší. Tento fakt sa prejavuje i v tom, do akej miery si ženy a muži v investíciách veria. Za nepríliš skúsené či úplne neznalé investorky sa považujú viac ako dve tretiny žien, u mužov je to niečo vyše polovica.

„Investície stále nie sú pre ženy tou najpríťažlivejšou témou, často ju považujú skôr za doménu mužov. Na riadenie svojich financií im nezostáva toľko času a viac sa sústredia na výchovu detí či vedenie domácnosti,“ hovorí Anna Kortusová, analytička Portu. „V poslednej dobe ale dochádza k určitému posunu, investovanie sa u žien dostáva viac do popredia a stereotypy sa menia. Neistá doba núti ženy viac myslieť na budúcnosť, vytvárať si rezervy pre neočakávané situácie, pre zaistenie na starobu alebo detí do budúcna,“ dodáva Kortusová.

Index ukazuje na zaostávanie slovenského školstva

Najvyššiu investičnú gramotnosť preukazujú na Slovensku najmä starší ľudia, v prípade mladších je pod základnou úrovňou sto bodov. A kým v Česku sa najviac zlepšujú najmladší, u nás zaznamenali najväčší medziročný prepad vedomostí. Dôvodom môže byť zaostávanie slovenského školstva, keďže najvyššiu mieru vedomostí preukazujú tí, ktorí sa vzdelávali ešte v dobách spoločného štátu.

Zlepšila sa generácia vo veku 27 až 35 rokov a ľudia 45+. „Škoda, že k zlepšeniu neprišlo aj u mladej generácie či u ľudí vo veku 36 až 45 rokov,“ komentuje Eva Sadovská, analytička finančnej spoločnosti WOOD & Company. Dodáva, že práve v čase rekordne vysokej inflácie v krajine by malo prísť k uvedomeniu si, že investovanie je jedným z kľúčových nástrojov, ako z dlhodobého hľadiska držať krok s infláciou, alebo ju poraziť. „Detailnejšie otázky o investovaní ale ukázali, že Slováci základným princípom investovania stále dostatočne nerozumejú, alebo si neveria,“ hovorí Sadovská.

Najlepšie výsledky sú v oboch krajinách v hlavných mestách – v Bratislave a Prahe. Na Slovensku zaostávajú predovšetkým východné regióny, v ČR je to severozápad a východ krajiny.

Detaily robia ľuďom stále problémy

Približne ¾ Čechov i Slovákov správne rozumejú pojmu inflácia, no problém im robí aj rozdiel medzi investovaním a sporením, ako i to, že s vyšším potenciálnym výnosom sa viaže aj vyššie riziko. V rámci Indexu investičnej gramotnosti si ale len tretina Slovákov a Čechov uvedomuje, že na rozdiel od sporenia nie sú pri investovaní výnosy zaručené. „Minulé výnosy nie sú relevantné pre určenie výnosov budúcich,“ hovorí Radim Krejčí, zakladateľ Portu a dodáva, že proti poklesom na akciových trhoch nie je možné poistiť sa. „Česi i Slováci zhodnocujú peniaze predovšetkým na sporiacich účtoch a iba menšina sa prikláňa k dlhodobému investovaniu. Tomu potom zodpovedajú nedostatočné vedomosti v oblastiach, ako je záruka budúcich výnosov či poistenie proti prípadným poklesom na trhoch,“ uzatvára Krejčí.

Skúsení sa podceňujú, neskúsení preceňujú

V oboch krajinách došlo k poklesu sebavedomia naprieč všetkými vekovými kategóriami. Iba na Slovensku mierne stúpla úroveň dôvery vo vlastné investičné znalosti u respondentov vo veku 27 až 44 rokov.

Prieskum potvrdil, že sebavedomie nezodpovedá skutočným vedomostiam ľudí o investovaní. Na Slovensku je pritom tento fenomén ešte silnejší než v Česku. Napriek tomu, že Slováci vedia o investovaní menej než Česi, veria si v ňom viac.

Za skúsených a znalých investorov sa na Slovensku považuje vyše tretina respondentov, v Česku iba štvrtina. Najmenej vo svoje schopnosti verí u nás najstaršia veková skupina, ktorá ale paradoxne dosiahla v prieskume najlepšie výsledky.

„Veľa ľudí začalo investovať počas pandémie covidu. Vtedy trhy zažívali zlaté časy, keď väčšina aktív stúpala na cene. Mnohí tak mohli získať presvedčenie, že sú na investovanie experti. Ak dali peniaze do čohokoľvek, darilo sa im,“ komentuje riaditeľ Portu Martin Luňáček. Rok 2022 však priniesol vytriezvenie. „Pozitívne na tom ale je, že ľudia získali skúsenosť. Zistili, že investície nie je možné brať ako lotériu, je potrebné k nim pristupovať s rozumom, dívať sa na ne dlhodobo, správne rozumieť, do akého finančného produktu dávam peniaze, aké sa k nemu viažu riziká a teda aj možné straty,“ hovorí Luňáček. Podľa neho je hlavným rizikom nedostatočná diverzifikácia, ktorá so sebou prináša možnosť veľkých strát ak si človek vyberie zle.

Odporúčanie analytikov: investujte s rozvahou

V dnešnej dobe je hlavnou snahou začínajúcich investorov poraziť infláciu, ideálne rýchlym ziskom a bez hlbšej analýzy. Tento fakt sa snažia využiť aj mnohí podvodníci. Vo všeobecnosti platí, že je dobre dať ruky preč od akejkoľvek investície, ktorá sľubuje vysoký výnos a zároveň sa prezentuje ako bez rizika.

Portu preto odporúča nikdy všetko nevsádzať na jednu kartu a investovať dlhodobo a pravidelne. Vidina rýchleho zisku môže viesť k zlým rozhodnutiam, a to najmä v kombinácii s vysokou mierou sebavedomia, ktorá však nezodpovedá skutočným vedomostiam a skúsenostiam. V takom prípade dokáže investor podceniť riziko, ktoré sa s jeho rozhodnutím spája.

„V štandardnom ekonomickom prostredí peniaze vždy postupne strácajú svoju hodnotu. V opačnom prípade by pojem inflácia neexistoval. Preto platí, že kto chce v dlhodobom horizonte zachovať a zvýšiť reálnu hodnotu svojich úspor, mal by ich investovať. To však neznamená, že investovanie je bez rizika, všetky stratégie sú správne a zvolené rozhodnutia netreba mať podopreté faktami. Získavanie skúseností a vedomostí spojených s investovaním má tak priamy vplyv na budúcu životnú úroveň ľudí. Preto ich netreba podceňovať, práve naopak,“ dodáva  Jana Brodani, výkonná riaditeľka Asociácie pre kapitálový trh Českej republiky.

V ďalšom dieli nášho seriálu Investovanie jednoducho sa pozrieme na rozdiel medzi investovaním a sporením. Hoci sa tieto dve slová často zamieňajú, nejde o synonymá. Aký je v týchto základných pojmoch rozdiel? To vám prezradia nasledujúce riadky.

Možno máte nejakú čiastku na svojom bankovom alebo sporiacom účte a nie ste úplne spokojní s úrokom, ktorý vám ponúka banka. Sporiace účty totiž nie sú zamýšľané s cieľom zabezpečiť sa do budúcnosti, ale slúžia len ako miesto pre krátkodobejšie uchovanie finančnej rezervy. Sporiace účty tak v podstate nikdy neporazia infláciu a uložené peniaze postupne strácajú svoju hodnotu.

Pokiaľ tak chcete peniaze použiť v strednodobom alebo dlhodobom horizonte, je oveľa vhodnejšie peniaze investovať. V prípade, že uvažujete dlhodobo, a to napr. v horizonte vášho dôchodku či potrebe budúceho vzdelania detí, teda za 5, 10, 20 alebo 30 rokov, potom by ste rozhodne mali investovať a zarobiť na raste akciového trhu.

Poďme si teda spoločne ukázať, čo sa skrýva pod pojmom sporenie a čo pod pojmom investovanie:

• Sporenie je pravidelné odkladanie menšou časťou príjmu a jeho ukladanie na bankový alebo sporiaci účet. Je vhodné na pokrytie bežných alebo nečakaných výdavkov.
• Investovanie označuje alokovanie peňazí do určitej investície za účelom zhodnotenia a výnosu v budúcnosti. S investovaním sa ale spája riziko a zároveň je investovanie vhodné na naplnenie väčších finančných cieľov.

Sporenie by tak malo slúžiť iba ako krátkodobá rezerva. Pokiaľ vám ale aj po vytvorení dostatočného finančného vankúša zostávajú z vašej výplaty peniaze navyše, mali by ste ich investovať. Je ale tiež veľmi dôležité zamyslieť sa, čo chcete investovaním dosiahnuť a aké sú vaše ciele. Zároveň by ste si mali premyslieť, ako asi budete reagovať pri prípadných prepadoch hodnoty vašich investícií. Kolísanie ceny napríklad akcií je totiž bežnou súčasťou investovania.

Možností do čoho investovať je samozrejme mnoho. Veľmi dôležité je však nevsadiť všetky svoje peniaze na jednu kartu, čiže diverzifikácia. Svoje peniaze totiž môžete zhodnocovať prostredníctvom investícií do akcií, dlhopisov, drahých kovov alebo napríklad nehnuteľností. Ako sa od seba jednotlivé možnosti líšia a ktorá je najvýhodnejšia práve pre vás sa pozrieme v ďalších dieloch nášho seriálu.

Prečo je investovanie pre každého?

Pokiaľ s investovaním začínate, venujte aspoň niekoľko hodín rozširovaniu svojich znalostí o jeho základných princípoch. Preštudovanie najčastejších chýb začínajúcich investorov vám potom ušetrí množstvo stresových situácií. Ako na tom so svojimi znalosťami ste, si môžete overiť v našom rýchlom kvíze Indexu investičnej gramotnosti.

Investovanie nie je výsadou iba bohatých ľudí. Vďaka moderným postupom a technológiám môžete investovať napríklad už od 20 eur. Ako si totiž ukážeme v ďalších dieloch nášho seriálu, jedným z najväčších pomocníkov úspešných investorov je čas.

Pracovať zadarmo, odmietnuť peknú večeru a zriecť sa letnej dovolenky. Robíme to radi, alebo si ani neuvedomujeme, že sa nám to deje?

Možno nie. Infláciu totiž nie je vidieť a jej vplyv pozorujeme až pri pohľade späť v čase.

Investovanie je o niečom inom, než sa na prvý pohľad môže zdať. Aký vplyv môže mať na naše úspory, náš čas a vďaka čomu nám môže výrazne uľahčiť dosiahnutie našich cieľov? Práve to si v tomto článku povieme.

Kým sa do toho ale pustíme, rád by som hneď v úvode zdôraznil to, čím investovanie nie je:

• investovanie nie je cestou k rýchlemu zbohatnutiu,
• investovanie nie je dostupné len pre bohatých,
• investovanie nie je podvod.

Základným predpokladom investovania je zhodnotenie alebo aspoň zachovanie hodnoty našich úspor v priebehu času. Prečo je potrebné na zachovanie hodnoty peňazí čokoľvek robiť? Ako súvisí vývoj hodnoty našich úspor s časom?

Pri investovaní zohráva čas a to, ako s ním naložíme, veľmi významnú úlohu. Môže byť ako našej strane, tak aj proti nám.

Práca, peniaze a čas

Náš príjem je odmenou za dobre odvedenú prácu, teda za čas, ktorý sme venovali vytváraniu niečoho hodnotného. Na získanú mzdu však čas pôsobí aj naďalej a pomaly znižuje jej hodnotu. V dôsledku inflácie totiž ceny rovnakých produktov v priebehu času rastú. To znamená, že skutočná hodnota rovnakého množstva peňazí sa zníži – za rok si napr. za 50 € kúpime menej ako dnes.

Pri ročnej inflácii na úrovni 4 % by sme tak za 800 €, ktoré sme celý rok držali na účte, nakúpili iba tovar s historickou hodnotou 768 €. Rozdielom je napríklad jedna pekná večera pre dvoch ľudí.

Keď sa na infláciu pozeráme iba ako na malý pokles hodnoty našich úspor, celá vec neznie nijako hrozivo. Pokles skutočnej hodnoty úspor však znamená, že sme stratili aj čas, ktorý sme ich vytvoreniu venovali. Z 252 pracovných dní v roku 2021 tvoria 4 % približne 10 dní. Pomyslenie na to, že sa naša odmena za niektoré z tých náročných dní v práci jednoducho vyparí, je už o niečo smutnejšia.

Nebuďme ale negatívne. Šetrenie rozhodne má zmysel a s infláciou je možné pracovať. Inými slovami, čas môžeme postaviť na našu stranu.

Komu by ste urobili radosť, keby…

Hodnotu našich úspor zachováme tak, že ich zhodnotíme v rovnakej výške, akú má inflácia. To znamená, že keby dosiahla ročná výška inflácie 4 %, pre zachovanie hodnoty našich úspor by sme ich museli zhodnotiť aspoň o tieto 4 %. Bežné bankové účty také vysoké zhodnotenie neposkytujú, napriek tomu na nich ale mnoho ľudí naďalej drží väčšinu svojich peňazí. Kvôli inflácii tak títo ľudia každoročne prichádzajú o časť hodnoty svojich úspor. Tento pokles pritom na prvý pohľad ani nezaznamenáme. Na bankovom účte totiž budeme mať rovnakú čiastku, akurát si za ňou budeme môcť nakúpiť menej. O koľko?

Držíte svoje úspory na účte s nižším úrokom, než je výška inflácie? Komu by ste urobili radosť za peniaze, ktoré sa vám teraz kvôli inflácii jednoducho vytratia? Čo by ste povedali na vyššie spomínanú večeru, návštevu divadla a v prípade väčších úspor napríklad na nový bicykel alebo letnú dovolenku?

Práve pre tieto chvíle s rodinou a ľuďmi, ktorých máme radi, má zmysel zhodnocovať naše úspory. Pre našu mzdu sme poctivo pracovali. Prečo by sme sa následne vzdali časti jej hodnoty?

Zachovanie hodnoty našich úspor, teda ich ochrana pred infláciou, bezpochyby dáva zmysel. O to viac, keď sledujeme rýchlo sa zvyšujúcu hodnotu inflácie počas posledných mesiacov.

Mnoho investorov má za cieľ zhodnotiť svoje investície nad úroveň inflácie a postupne zvyšovať ich skutočnú hodnotu. Ako nám môže tento prístup uľahčiť dosiahnutie dlhodobých cieľov?

Rýchlejšia cesta k našim cieľom

Plánujete vysnívanú dovolenku v Južnej Amerike, nové bývanie alebo snáď chcete vašim deťom vytvoriť finančný odrazový mostík? Cieľov máme veľa, od tých krátkodobých až po zhodnocovanie úspor pre dôstojné roky na dôchodku. Čím väčší je náš cieľ, tým dlhšie si naň väčšinou musíme šetriť.

Z predchádzajúcej kapitoly už však vieme, že v priebehu rokov naše úspory na bežných účtoch stratia časť svojej hodnoty.

Čo keby sme ich ale v určitom roku dokázali zhodnotiť vo väčšej miere, než aká bola výška inflácie? Získali by sme tým výnos, ktorý by sa pripísal k celkovej výške investície. Nasledujúci rok by sa nám spolu s pôvodnou čiastkou investície ďalej zhodnocoval aj v minulých rokoch získaný úrok. To je podstatou zloženého úročenia.

Pri nemennej miere zhodnotenia a inflácie by sme tak každý rok dosiahli o niečo vyšší výnos než v predchádzajúcom roku. Vďaka tomu porastú naše úspory stále rýchlejšie a naše vytýčené ciele tak dosiahneme skôr a s menšou námahou, než keby sme sporili na bežnom účte.

Naše dlhodobé ciele sa nám zdajú byť často také vzdialené, že máme dojem, že pre nich dnes ešte nemusíme nič urobiť. Len čakáme a prvý krok vždy odsúvame. Aby však naše ciele nezostali iba cieľmi, mali by sme sa sami seba opýtať: „Čo sme pre splnenie svojho cieľa urobili dnes?“ Nie je to rečnícka otázka. Skúsme si ju naozaj zodpovedať a keď to bude potrebné, položme si ju znova a znova.

Ako by vyzeral vývoj našich úspor, keby sme si napr. na budúcu rekonštrukciu nášho bytu každý mesiac odložili 150 €? Porovnajme si vývoj úspor pri ich uložení na bežnom účte v porovnaní s investovaním:

Priemerné zhodnotenie investovaných aktív na úrovni 7 % je odhadom založeným na vývoji MSCI World Index, ktorého priemerné zhodnotenie za posledných 20 rokov bolo 7,38 %.

Svet, v ktorom sa žije lepšie

Investovanie má okrem potenciálneho zhodnotenia našich úspor aj ďalší nemenej významný efekt. Niektoré investície obsahujú akcie veľkého množstva firiem, pri iných si cielene vyberáme spoločnosti, ktorých činnosť je pre nás sympatická a chceme ich podporiť.

Sú to napr. firmy, ktoré prispievajú k pozitívnej zmene nášho okolia alebo spoločnosti ako takej. Za svoju investíciu tak získame nielen určitý výnos, ale aj vedomie, že sme podporili rozvoj pre nás zmysluplné veci.

Málokto z nás by si napríklad dokázal založiť spoločnosť na výrobu solárnych panelov, nákupom akcií takejto spoločnosti sa však môžeme stať jej spoluvlastníkmi a nepriamo tým podporíme získavanie energií z udržateľných zdrojov.

Prečo teda začať investovať?

Investovanie nám pomáha zachovať a potencionálne zvyšovať hodnotu našich úspor. Vďaka zloženému úročeniu môže ich hodnota rásť rýchlejšie, než keby sme ich jednoducho ukladali na náš účet.

Skrátime si tým čas, ktorý potrebujeme na ušetrenie peňazí na naše dlhodobé ciele. Využitím zloženého úročenia sa nám v priebehu dlhého investičného horizontu naše úspory znásobia. Zmysel má preto aj investovanie malých čiastok, o ktoré svoje portfólio pravidelne navyšujeme.

Ďalším dôvodom, prečo sa do zhodnocovania svojich úspor pustiť už teraz, teda akonáhle si vytvoríme dostatočnú finančnú rezervu, je skutočnosť, že možnosť ukladania časti našich príjmov bokom nemusíme mať natrvalo. V prípade neočakávaných zmien v živote nám na druhej strane môžu prísť zhodnotené úspory vhod.

Investovanie je dlhodobý prístup k zhodnocovaniu našich úspor a postupnému budovaniu nášho bohatstva. Nie je to však rýchla skratka k zbohatnutiu. Keby vám niekto tvrdil, že áno, buďte na pozore, pravdepodobne sa zaujíma viac o vaše peniaze ako o to, aby vám pomohol.

Keď vás myšlienka zhodnocovania vašich úspor zaujala, pozrite sa aj na náš článok Ako začať investovať? Investovanie totiž nezačína nákupom akcií.

—————————————————————–

Na čo si dať po prečítaní tohto článku pozor?

– Článok nie je investičným odporúčaním
– Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov
– Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové

Do popredia sa čoraz viac dostáva téma investovania. Niet sa čomu čudovať, pretože je stále dostupnejšie aj pre bežných ľudí. Jeho dôležitosť ešte viac podčiarkla inflácia, ktorá naplno odhalila čo sa deje s našimi peniazmi, ak ich nezhodnocujeme.

Inflácia podčiarkuje dôležitosť investovania

Vysoký rast cien znižuje našu kúpyschopnosť. Ľudovo povedané, za ušetrené peniaze si dokážem kúpiť o nejaký čas neskôr (napr. mesiac alebo polrok) menej ako predtým. Je ale mylné si myslieť, že inflácia prišla až teraz. Zdražovanie je bežný ekonomický jav, ktorý ak je pod kontrolou, tak je priaznivý. Preto je aj inflačný cieľ zvyčajne na úrovni 2 % za rok. To je skutočne prijateľná úroveň, ak ale neinvestujete, stále vaše úspory prichádzate o 2 % ročne.

Graf vyššie pekne zobrazuje o koľko človek príde v prípade rastu cien vo výške 2 %. V prvom prípade, keď úspory dosahujú 20 000€, o 20 rokov ich reálna hodnota klesne o zhruba tretinu na 13 352 eur. Ak dokážete ročne šetriť 1 000 eur po dobu 20 rokov, na konci obdobia sa je hodnota tejto ušetrenej sumy nižšia o necelú pätinu – 16 287 eur.

Investovanie je najzákladnejšou zbraňou proti inflácií

Slovo investovanie môže znieť pre niektorých ľudí exoticky, ba môže v nich vyvolávať priam rešpekt alebo dokonca strach. Treba si však uvedomiť, že v dnešnej dobe už iba so základnou dávkou investičnej gramotnosti, môže investovať každý. To je koniec koncov aj cieľom tohto článku.

Kým sa ale bližšie k investovaniu pustíme, je potrebné zdôrazniť, čím investovanie nie je:

• investovanie nie je cestou k rýchlemu zbohatnutiu,
• investovanie nie je dostupné len pre bohatých,
• investovanie nie je podvod.

Základným predpokladom investovania je zhodnotenie alebo aspoň zachovanie hodnoty našich úspor v priebehu času. Investovanie však môže zároveň tvoriť základný stavebný kameň pre tvorbu dlhodobého bohatstva. Našťastie dnes už existuje viacero spôsobov ako investovať jednoducho, od malých súm (už od 20 eur mesačne), s vysokým výnosom (v priemere presahujúcim 7 % ročne) a najmä bezpečne.

Máte finančnú rezervu?

Predtým ako človek začne investovať je však potrebné vysporiadať si svoje záväzky a vytvoriť finančnú rezervu. Investícia v priebehu času kolíše, raz hore, potom nadol, ale v dlhodobom horizonte má stúpať. Môže však nastať, že sa ocitnete v situácií, kedy budete potrebovať finančné prostriedky na neočakávanú udalosť a vaša investícia bude práve v tej dobe v mínuse. To je v podstate vždy zlý čas na výber.

Práve preto je potrebné investovať iba tie prostriedky, ktoré človek nepotrebuje. Za základné pravidlo sa považuje vytvorenie finančnej rezervy vo výške aspoň 3 až 4 mesačných výdavkov.

V prvom diele nášho seriálu Investovanie jednoducho sa pozrieme na úplný základ, a to, čo je to investovanie. Vysvetlíme si pojmy investovanie, akcie a dlhopisy. V ďalších dieloch si prejdeme, kde vziať na investovanie peniaze, úplné investorské základy, a tiež vysvetlíme pojmy, ktoré sa s investovaním spájajú, ako riziko, likvidita, alebo aký je rozdiel medzi aktívnym a pasívnym investovaním.

Všeobecné povedomie ľudí o tom, čo to vlastne investovanie je, nie je príliš veľké. Ľudia sa často investovania boja. U mnohých z nich to môže byť dané napríklad zlou skúsenosťou z minulosti alebo tým, že nemajú o investovaní veľké znalosti. Z investovania ale nie je potrebné mať strach.

Dôležité je si uvedomiť, že investovanie je prirodzenou súčasťou trhového hospodárstva. Navyše nie je také zložité, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Najdôležitejšie je zoznámiť sa so základmi, naštudovať dôležité pojmy a hlavne, pokojne s malou finančnou čiastkou, začať investovať.

Čo znamená investovanie?

Investovanie je alokovanie peňazí, ktoré investor nespotrebuje, do konkrétneho projektu za účelom zhodnotenia a výnosu. Investor sa vzdáva časti súčasnej spotreby s cieľom zvýšiť hodnotu peňazí a vďaka tomu si užiť vyššiu spotrebu v budúcnosti.

Ukážme si to na jednoduchom príklade. Na začiatku mesiaca mi príde na účet výplata. Z tej zaplatím nevyhnutné výdavky ako nájom alebo potraviny. Zostane mi 20 eur a za tie si budem chcieť kúpiť večeru v peknej reštaurácii. Večeru ale môžem odložiť na inokedy a za 20 eur radšej nakúpiť akcie danej reštaurácie. Reštaurácii sa bude dariť a otvorí ďalšiu pobočku. Ja sa po roku rozhodnem akcie predať, namiesto 20 eur ich ale dokážem predať za 40 eur. Na investícii som teda zarobil.

Investovanie teda znamená, že poskytnete svoje peniaze niekomu inému na určitú podnikateľskú činnosť. Po nejakej dobe očakávate zisk, ktorý vám investícia prinesie. Treba ale povedať, že s investovaním sa spája určité riziko. Ak by sa napríklad vyššie spomínanej reštaurácii nedarilo, keď budem akciu predávať, dostanem napríklad iba 15 eur.

Čo je to akcia?

Akcia je cenný papier, ktorý dáva jeho držiteľovi podiel v spoločnosti, ktorá danú akciu vydala. Spoločnosť rozdelí svoj základný kapitál na určité množstvo akcií a tie potom emituje. Investor, ktorý akciu nakúpi, sa stáva akcionárom a tým pádom aj čiastočným majiteľom spoločnosti.

Držanie akcie akcionárovi prináša právo na podiel na zisku (dividendu) a obvykle aj hlasovacie právo. Môže sa teda podieľať na riadení spoločnosti, zúčastňovať sa valných zhromaždení a hlasovať na nich.

Pre časť investorov nie sú ale podiely na zisku primárnym zdrojom zhodnotenia akcií. Dôvodom nákupu je pre nich ich takzvaný kapitálový výnos – teda rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou akcie.

Čo je to dlhopis?

Rôzne inštitúcie, a to nielen firmy, ale napríklad aj obce či štáty, môžu predávať dlhopisy, čím sa stanú emitentmi dlhopisov. Predajom dlhopisov získajú kapitál vo forme peňazí. Zároveň sa zaviažu veriteľom – tým, ktorí si dlhopisy kúpili – že za určitú dobu dlh splatia. Ide teda prakticky o pôžičku.

Aby z toho veritelia niečo mali, je im až do splatenia dlhopisu vyplácaný pevne stanovený úrok, ktorý sa v názvosloví dlhopisov schováva za termínom kupónový výnos. Dlhopisy nebývajú pre bežného človeka tak dostupné ako akcie. Majú obvykle vyššiu minimálnu investíciu a ani ich ponuka nie je taká široká. V rámci budovania diverzifikovaného portfólia je však ich rola nezastupiteľná.

Prečo je investovanie pre každého?

Pri začiatkoch venujte aspoň niekoľko hodín rozširovaniu svojich znalostí o základných princípoch investovania. Krátke preštudovanie najčastejších chýb začínajúcich investorov vám potom ušetrí nejednu stresovú situáciu. Ako na tom so svojimi znalosťami ste, si môžete overiť s našim rýchlom kvízom Indexu investičnej gramotnosti.

Investovanie nie je výsadou iba bohatých ľudí. Vďaka moderným postupom a technológiám môžete investovať napríklad už od 20 eur. Ako si totiž ukážeme v ďalších dieloch nášho seriálu, jedným z najväčších pomocníkov úspešných investorov je čas.

Investičná gramotnosť v Česku je mierne vyššia ako na Slovensku. Aj napriek slabším výsledkom si Slováci v investovaní veria viac. Rovnako ako u nás, aj na Slovensku majú ľudia najvyššiu investičnú gramotnosť v hlavnom meste. Mladí Slováci rozumejú investíciám výrazne lepšie ako ich českí rovesníci. Ukazuje to prieskum investičnej platformy Portu vypracovaný agentúrou IPSOS v Česku a na Slovensku.

Index investičnej gramotnosti monitoruje úroveň vedomostí českej a slovenskej populácie v oblasti investícií, sporenia, rizika a akciových trhov. Prieskum, ktorý realizovala investičná platforma Portu v spolupráci s výskumnou agentúrou IPSOS, zistil, že Česi aj Slováci majú nízke sebavedomie v oblasti investícií a sporenia. Zatiaľ čo v Česku si tri štvrtiny respondentov neverí, na Slovensku je to 62 % opýtaných.

Investičné znalosti a investičné sebavedomie sa značne líšia

Prieskum však zistil, že investičné sebavedomie nezodpovedá investičným znalostiam. Ľudia zo Slovenska si síce veria o trochu viac, ale na druhej strane majú slabšie znalosti o investovaní ako Česi. Ak sa na to pozrieme optikou vekového rozloženia, miera znalostí v Česku rastie s vekom. Mladí respondenti (18-26 rokov) si tam veria najviac, ale ich vedomosti to príliš nereflektujú. Naopak rovesníci zo Slovenska majú výrazne lepšie znalosti. Rovnako ako u nás aj na Slovensku sa najlepšie darilo najstarším respondentom (54-65 rokov). V prípade pohlavia si s investičnými vedomosťami v oboch štátoch lepšie viedli muži. Oproti meraniu v Česku však bola priepasť medzi pohlaviami menšia.

„Neprekvapí, že Slovensko je o trochu za nami, ale nie ďaleko. V niektorých ekonomických ukazovateľoch nás veselo predbieha a bude zaujímavé sledovať, či sa to nestane aj pri investičnej gramotnosti. Slovenská situácia je kvôli euru o niečo viac odlišná od tej českej, pretože nižšie úroky a podobná inflácia tlačia silnejšie na investovanie, a hoci je to pre mnoho Slovákov nepríjemné, zo situácie môžu vyťažiť viac ako my. Slovensko môže dlhodobo ťahať dole väčšie množstvo vylúčených lokalít, kde je malá nádej na rýchlu zmenu. Ďalej fakt, že veľa vzdelaných mladých Slovákov odchádza trvalo do zahraničia, vrátane Českej republiky, a zvyšujú český index na úkor toho Slovenského,“ komentuje ekonóm Dominik Stroukal.

Zdroj: Portu

Pozitívny vplyv vzdelania na lepšie výsledky sa potvrdil u respondentov v oboch krajinách – najlepšie výsledky dosahovali vysokoškoláci. Pri porovnaní však tí slovenskí zaostávajú za českými, ktorých index je o niečo vyšší.

Zdroj: Portu

Ľudia z hlavných miest sú v priemere najviac investične gramotní

Obyvatelia metropol sú na tom so svojimi investičnými znalosťami podstatne lepšie, než obyvatelia z ostatných krajov. Tento trend platí pre Českú aj Slovenskú republiku. Ľudia v Prahe dosahujú v indexe investičnej gramotnosti viac ako 120 bodov a ľudia v Bratislave 116 bodov. Ak sa pozrieme na ďalšie kraje, na druhej a tretej priečke sa v Česku umiestnili respondenti z Vysočiny (109 bodov), resp. Libereckého a Plzenského kraja (101 bod). Na Slovensku sú to obyvatelia Žilinského (104 body) a Banskobystrického kraja (101 bod). Na opačnom konci rebríčka sa ocitli zástupcovia Stredočeského, Ústeckého alebo Karlovarského kraja a na Slovensku sú to ľudia z Košického a Trnavského kraja.

Zdroj: Portu

Čo priniesol mesiac investičnej gramotnosti

V Česku sa výsledky prieskumu zverejnili 31.10.2021 na svetový deň sporenia. Na Slovensku následne 27.01.2022. Ako ubehol čas medzi týmito udalosťami?

Počas novembra, mesiaca investičnej gramotnosti, sa Portu snažilo monitorovať povedomie o investíciách a sporení prostredníctvom stránky www.rozumiminvesticim.cz, kde svoje znalosti doteraz preverilo viac ako 7 000 návštevníkov. Ukázalo sa, že respondenti na webe majú väčšie investičné povedomie ako reprezentatívna vzorka populácie. Ľudia, ktorí vyplnili dotazník na webe, dosiahli hodnotu indexu investičnej gramotnosti vo výške 181,8, čo je výrazne lepší výsledok ako u širokej verejnosti.

„Na začiatku prieskumu sme stanovili hodnotu Indexu na 100 bodov, aby sme mohli mapovať jeho vývoj a porovnávať výsledky v rámci demografických skupín respondentov. Môžeme uvažovať, že ľudia, ktorí prejavujú záujem o investovanie a chcú zhodnocovať svoje úspory, pravdepodobne chcú vedieť, ako sú na tom so svojimi znalosťami,“ hovorí Radim Krejčí, zakladateľ Portu.

Ukazuje sa, že web navštívili skôr ľudia, ktorí sa už o investície nejakým spôsobom zaujímajú. Dokazuje to aj výrazne vyšší pomer tých, ktorí odpovedali vo webovom dotazníku so 100% úspešnosťou. Zatiaľ čo vo všeobecnej populácii úplne bezchybne odpovedala 4,1 %, na webe to bola viac ako tretina návštevníkov (34,2 %). Najlepšie odpovedali návštevníci webu na otázku týkajúcu sa inflácie. Tomu, ako ovplyvňuje hodnotu peňazí, rozumie 97 % zodpovedajúcich. Pre porovnanie vo všeobecnej populácii chápe koncept inflácie 74 % respondentov. Naopak najviac sa návštevníci webu potrápili s otázkou týkajúcou sa zloženého úročenia. Ako na šetriacom účte fungujú úroky, odpovedalo správne 72 % návštevníkov. U všeobecnej populácie je to výrazne menej. Dopočítať sa správnej odpovede zvládne len 40 % z nás.

Overte svoje znalosti v oblasti investovania

Portu sa dlhodobo snaží o zvyšovanie investičnej gramotnosti. Na www.rozumieminvesticiam.sk sa snaží vzdelávať širokú verejnosť v oblasti investovania, sporenia, zhodnocovania úspor a diania na akciovom trhu. Každý si tu taktiež môže overiť úroveň svojich znalostí pomocou online dotazníku a porovnať svoje výsledky s priemernými hodnotami slovenskej populácie.

Slováci nevedia investovať. Viac ako 60 percent našincov v prieskume Indexu investičnej gramotnosti potvrdilo, že nedôveruje svojim znalostiam na poli investícií. Okrem toho, že mnohí nedokážu odlíšiť investovanie od sporenia, alebo nesprávne vyhodnotiť možné riziká, nechápu tiež konceptu zloženého úročenia a veľké problémy im robí aj počítanie výnosov či percent. Vyplýva to z projektu investičnej platformy Portu. 

Keď ide o investovanie, takmer 60 percent Slovákov priznáva, že svojim financiám veľmi nerozumejú a netušia, ako s nimi správne narábať. 

„Príležitostí pre investovanie je nadmieru, avšak znalosti budúcich investorov sú nízke, čo vedie k chybám pri rozhodovaní a následnej finančnej strate,“ upozorňuje Radim Krejčí, zakladateľ online investičnej platformy Portu.  

„Z toho dôvodu sa zaväzujeme dlhodobo merať, ako sú na tom Slováci so znalosťami z oblasti investovania, či sa lepšia, alebo zhoršujú. A tiež predovšetkým edukovať a prispieť k vyššiemu povedomiu v téme zhodnocovania peňazí a zodpovednému narábaniu s úsporami. Meranie prebieha pomocou Indexu investičnej gramotnosti, ktorý zostavuje Portu a funguje ako garant odbornosti. V prvom ročníku sme stanovili hodnotu Indexu na 100 bodov, aby sme mohli sledovať jeho vývoj a porovnávať výsledky v rámci demografických skupín respondentov,“ dodáva Krejčí na margoprieskumu, ktorý investičná platforma Portu realizovala spolu s výskumnou agentúrou IPSOS počas novembra a decembra 2021 na vzorke 1050 Slovákov vo veku 18 až 65 rokov s cieľom zistiť úroveň ich vedomostí v oblasti investícií, sporenia, rizika a akciových trhov. 

Z prieskumu vyplýva, že najväčší nedostatok znalostí majú Slováci v 5 kľúčových ohľadoch. Okrem toho, že nemajú jasno v rozpoznávaní rozdielov medzi investovaním a sporením, fakt, že výnosy nie sú zaručené pri oboch, si uvedomuje len menej než 30 percent opýtaných. Negatívnym zistením je tiež skutočnosť, že väčšina respondentov očakáva, že ak v minulosti výnosy rástli, bude tak aj naďalej. Veľké problémy nám spôsobuje aj rátanie percent či téma zloženého úročenia. 

„Na Slovensku máme problém so samotnou finančnou gramotnosťou, pričom investičnú gramotnosť považujem za akúsi jej nadstavbu. V posledných rokoch sme svedkami toho, že inflácia valcuje úroky na účtoch a vkladoch v bankách. Rok 2022 je už šiestym v poradí, kedy inflácia v krajine je vyššia ako úroky v bankách. V 1. kvartáli tohto roka rast cien tovarov a služieb vyskočí až na 7 percent a celoročná inflácia podľa odhadov dosiahne úroveň 5 až 6 percent. Jedinou možnosťou, ako z dlhodobého hľadiska vyhrať boj nad infláciou, je investovať. A kedy inokedy, ak nie teraz? Najmä, keď vyše 60 percent z celkových finančných aktív slovenských domácností tvoria vklady v bankách alebo hotovosť,“ zamýšľa sa Eva Sadovská, analytička finančnej skupiny WOOD & Company.

Najgramotnejší sú mladí Bratislavčania

Ukazuje sa, že miera vedomostí v oblasti investícií a sporenia nerastie priamo úmerne s vekom. Mladí respondenti (18-26 rokov) si totiž nielen najviac veria, ale k tomu financiám aj najviac rozumejú. Veľmi dobré znalosti majú aj ľudia vo veku 54 až 65 rokov, ktorí spolu s mladou generáciou výrazne prevyšujú strednú vekovú skupinu (36-44 rokov). Tá aj napriek neochvejnej viere vo vlastné schopnosti dopadla v tomto ohľade paradoxne najhoršie.

Z pohľadu zastúpenia krajov sú na tom so svojimi investičnými vedomosťami najlepšie obyvatelia hlavného mesta a okolia. Za nimi sa umiestnili respondenti zo Žilinského a Banskobystrického kraja. Na opačnom konci rebríčka sa ocitli zástupcovia Košického a Trnavského kraja.  

Z hľadiska pohlavia sú oprávnene sebavedomejší muži, ktorých vedomosti sú výrazne bohatšie ako u žien. Predpoklad, že ľudia s vyšším vzdelaním budú mať rozsiahlejšie znalosti, sa potvrdil – najlepšie výsledky dosiahli vysokoškoláci. Investičná gramotnosť rovnako rastie aj s výškou príjmu jednotlivcov.         

„Dobré výsledky mladých by sa dali vysvetliť zlepšovaním finančného vzdelávania na školách v posledných rokoch (aj keď je ešte veľa priestoru na ďalšie zlepšenie). Výsledky skupiny 54-65 by som vysvetlil potrebou dovzdelať sa, keďže títo ľudia majú obvykle najvyššie finančné bohatstvo a potrebujú vedieť, ako s ním rozumne naložiť,“ tvrdí bývalý riaditeľ odboru výskumu v Slovenskej národnej banke Martin Šuster s tým, že čo sa týka Bratislavy, výsledky prieskumu ho neprekvapili. Žijú tam totiž vzdelanejší a bohatší obyvatelia než je celoslovenský priemer.

Slabá úroveň investičnej gramotnosti aj rozdiely medzi jednotlivými regiónmi či medzi mladšími a staršími obyvateľmi sú podľa Sadovskej ovplyvnené socio-ekonomickým zázemím, životnou úrovňou, výškou príjmov, nastavením vzdelávacieho systému – mierou zakomponovania finančnej gramotnosti, ale aj napríklad využívaním internetu ako zdroja relevantných informácií. 

Investovanie nie je sporenie

Väčšina slovenskej populácie nie celkom pozná rozdiel medzi investovaním a sporením alebo vzťah medzi výškou výnosu a rizikom. Vo vzťahu medzi rizikom a výnosom z investície sa síce 74 percent respondentov správne domnieva, že väčší výnos znamená tiež väčšie riziko, no viac než štvrtina opýtaných sa, bohužiaľ, mýli, keď si myslí, že diverzifikáciou sa riziko úplne eliminuje. 

Nízka finančná gramotnosť preto ubližuje spotrebiteľom podľa Šustera hneď v dvoch rovinách. „V tej prvej, teda ak si ľudia svoje nízke kompetencie uvedomujú, vedie k mimoriadne konzervatívnemu investovaniu. Jedno zo základných pravidiel investovania hovorí, že by sme mali využívať len tie nástroje, ktorým rozumieme. Ak rozumieme len tým úplne najzákladnejším, väčšinu svojho bohatstva máme buď v nehnuteľnostiach, ako 90 percent slovenských domácností, alebo v bežných či sporiacich účtoch. Tie sú systematicky nízko výnosné a hoci krátkodobo poskytujú ochranu pred stratou, dlhodobo domácnosti reálne strácajú,“ zdôrazňuje. Druhá rovina strát je však podľa neho ešte horšia. „Je to vtedy, keď si spotrebitelia ani neuvedomujú svoje obmedzenia a nechajú sa nahovoriť na produkty, ktorým dobre nerozumejú a ktoré pre nich nie sú vhodné – sú často drahé, vysoko rizikové či s nevhodným horizontom,“ dodáva.

Historické výnosy nič negarantujú

Znalosti o vplyve inflácie na investície sa rôznia. Vyše 70 percent respondentov správne predpokladá, že pokiaľ inflácia prevyšuje mieru zhodnocovania peňazí, tak si v budúcnosti kúpi menej než dnes. Negatívnym zistením však je, že až tretina opýtaných očakáva, že ak v minulosti výnosy rástli, bude tomu tak automaticky aj naďalej. 

Ešte menej Slovákov (necelá štvrtina) ráta s tým, že pri investovaní na rozdiel od sporenia nie sú výnosy zaručené. Zvyšok si nie je istý, že záruky niekto garantuje (spolieha sa na Národnú banku Slovenska).    

Problematické percentá aj úročenie

Z prieskumu vyplýva, že ľudí trápi i práca s percentami. Pokles a opätovný nárast investície o rovnaké percento si mylne vykladajú ako návrat na pôvodnú hodnotu. Len 35 percent z nich si uvedomuje, že modelový 30-percentný pokles a následný 30-percentný rast vyústi v nižšiu hodnotu investície. 

Vcelku náročné sa pre mnohých Slovákov javí takisto chápanie konceptu zloženého úročenia. Rozumie mu len necelá polovica z nich, ktorá si tak dokáže na jednoduchom príklade dopočítať úroky na sporiacom účte. Podstatne lepšie sa v tejto oblasti cítia muži ako ženy.

Nehanbite sa otestovať!

„Samozrejme, že do tohto prieskumu nemôže byť zahrnutý úplne každý obyvateľ krajiny. Každý z nás ale má možnosť otestovať si svoje investičné vedomosti napríklad na stránke rozumieminvesticiam.sk. Okamžité odhalenie konkrétnych nedostatkov či mylných predstáv dáva priestor pre nápravu a postupné dovzdelávanie sa. Vzdelávanie a napredovanie Slovákov a Sloveniek v oblasti investovania zároveň totiž môže viesť k lepšiemu zhodnocovaniu ich finančných prostriedkov, čo sa v budúcnosti prejaví aj na ich vyššej kvalite života,“ je presvedčená Sadovská.