O práci s peniazmi sa mladí učia sami, alebo od rodičov. Škola im v tom podľa ich názoru veľmi nepomohla. Potvrdzujú to aj výsledky Indexu investičnej gramotnosti, kde mladí v porovnaní so staršími ročníkmi so svojimi vedomosťami prepadli.

Takmer dve tretiny mladých brigáduje

Počas tohto leta brigáduje alebo plánuje brigádovať 29 % ľudí vo veku od 16 do 25 rokov. Ďalších takmer 35 % si brigádami privyrába aj mimo prázdninového obdobia. Spolu tak brigádujú takmer dve tretiny mladých Slovákov. Veľmi podobne sú na tom aj Česi. Vyplýva to z prieskumu online investičnej platformy Portu. Zber dát bol realizovaný prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos, na Slovensku sa ho zúčastnilo 207 a v Česku 498 respondentov.

Približne pätina mladých Slovákov i Čechov vo veku do 25 rokov už pracuje, preto brigádovať nepotrebuje. Majú totiž príjem zo zamestnania. „Tých, ktorí ešte prácu nemajú a napriek tomu nechcú brigádovať, bolo na Slovensku iba 12,1 %, v Česku ešte menej. Ide o pozitívny výsledok, keďže práve práca s vlastnými peniazmi najlepšie učí mladých ľudí zodpovednosti a finančnej gramotnosti. Je potešiteľné, že až vyše 85 % mladých Slovákov a Čechov si dokáže odložiť peniaze na budúcnosť, kým približne polovici prispievajú aj rodičia,“ hovorí analytik Portu Marek Malina.

Najviac pracujú alebo brigádujú mladí ľudia vo veľkých mestách. V tých nad 100-tisíc obyvateľov je to až 70 %. V obciach do 1000 obyvateľov je to iba 53 %, čo môže to byť dané nedostatkom pracovných príležitostí a nutnosťou za prácou dochádzať.

Už bez súhlasu inšpektorátu

Počet brigádujúcich by na Slovensku ešte mohol rásť. Poslanci totiž schválili novelu zákona, ktorou sa zjednodušuje možnosť brigádovať už od 15 rokov života. Doteraz 15-roční potrebovali súhlas od inšpektorátu práce, čo možnosť privyrobiť si zásadne sťažovalo. Po novom táto povinnosť odpadá. „Mladých podľa všetkého nové pravidlá potešia. Až 71,5 % opýtaných totiž v prieskume uviedlo, že ak by mohli, brigádovali by už ako 15-roční,“ upozorňuje Marek Malina.

Najčastejšou motiváciou brigádovať, bola snaha mladých zabezpečiť si vlastné financie, s ktorými môžu voľne nakladať, prípadne sa osamostatniť od rodičov. Takmer polovica brigádami pokrýva svoje bežné výdavky. Pozitívom však je, že podobne veľa mladých myslí aj na svoju kariéru v budúcnosti a snaží sa svoj životopis obohatiť o nové skúsenosti a schopnosti.

Motivácia mladých sa však zásadne líši podľa regiónu. Zatiaľ čo na strednom Slovensku až 55,9 % respondentov šetrí na konkrétnu vec, v Bratislave je to iba 15,4 %. V hlavnom meste a jeho okolí je v porovnaní s ostatnými regiónmi brigáda dôležitejšia pre získania skúseností do CV (53,8 %) než v iných regiónoch krajiny (podiel od 40,4 do 45,7 %).

Keď škola nepomáha, nastupuje internet

Menej pozitívne je už zistenie, že školy na Slovensku i v Česku nedokážu mladých ľudí na prácu s vlastnými peniazmi dostatočne pripraviť. Vyše štvrtina respondentov v oboch krajinách tvrdí, že v škole sa otázkami finančnej gramotnosti vôbec nezaoberali. A tí, ktorí takéto učivo v škole mali, nemajú o jeho kvalite väčšinou vysokú mienku. Iba 22,7 % mladých Slovákov totiž tvrdí, že finančnou gramotnosťou sa v škole zaoberali a problematika bola prebraná kvalitne, u našich západných susedov je to ešte horšie.

Preto si iba necelých 16 % mladých Slovákov a Čechov myslí, že sa o financiách najviac dozvedeli v škole. Oveľa väčšiu úlohu zohrávajú rodičia, ktorým priznáva zásluhy za vedomosti o peniazoch takmer polovica opýtaných. No najdôležitejší je v dnešnej dobe internet, ktorý uviedlo ako zásadný zdroj informácií 53,6 % respondentov. Takmer tretina mladých sleduje aspoň jedného finančného influencera alebo influencerku, pätina počúva podcasty zo sveta financií. Finančné knihy alebo weby ako zdroj informácií uviedla tretina mladých.

Finančná gramotnosť pokrivkáva

Samovzdelávanie však často nestačí. Potvrdzujú to aj domáce či medzinárodné testovania. Napríklad, výsledky slovenských žiakov základných a stredných škôl v nadnárodných PISA testoch označil už skôr minister školstva za národnú tragédiu.

Mladí vo veku 18 až 26 rokov prepadli aj v Indexe investičnej gramotnosti, ktorý pripravuje práve online investičná platforma Portu. Úroveň finančných vedomostí tejto vekovej kategórie vyjadrená Indexom totiž padla zo 101,6 bodu v roku 2021 na aktuálnych 90,1 bodu. Kým pri úvodnom meraní patrili znalosti mladých medzi nadpriemerné, teraz sú najhoršie, pod čo sa mohla podpísať aj horšia kvalita výuky počas Covidu.

Ich rovesníci z Českej republiky dosiahli index s hodnotou 114,7 bodu a medziročne sa dokázali dokonca zlepšiť. „Aj to svedčí o slabšej úrovni finančného vzdelávania sa na slovenských najmä základných a stredných školách. Aktuálny vzdelávací systém nedokáže napríklad dostatočne kompenzovať vplyv zlého sociálneho postavenia detí na ich vedomosti z oblasti financií. Je preto dobré, ak sa mladý človek snaží privyrábať si už popri štúdiu a učí sa narábať s vlastnými peniazmi. Avšak ešte lepšie je,