Slováci nevedia investovať. Viac ako 60 percent našincov v prieskume Indexu investičnej gramotnosti potvrdilo, že nedôveruje svojim znalostiam na poli investícií. Okrem toho, že mnohí nedokážu odlíšiť investovanie od sporenia, alebo nesprávne vyhodnotiť možné riziká, nechápu tiež konceptu zloženého úročenia a veľké problémy im robí aj počítanie výnosov či percent. Vyplýva to z projektu investičnej platformy Portu. 

Keď ide o investovanie, takmer 60 percent Slovákov priznáva, že svojim financiám veľmi nerozumejú a netušia, ako s nimi správne narábať. 

„Príležitostí pre investovanie je nadmieru, avšak znalosti budúcich investorov sú nízke, čo vedie k chybám pri rozhodovaní a následnej finančnej strate,“ upozorňuje Radim Krejčí, zakladateľ online investičnej platformy Portu.  

„Z toho dôvodu sa zaväzujeme dlhodobo merať, ako sú na tom Slováci so znalosťami z oblasti investovania, či sa lepšia, alebo zhoršujú. A tiež predovšetkým edukovať a prispieť k vyššiemu povedomiu v téme zhodnocovania peňazí a zodpovednému narábaniu s úsporami. Meranie prebieha pomocou Indexu investičnej gramotnosti, ktorý zostavuje Portu a funguje ako garant odbornosti. V prvom ročníku sme stanovili hodnotu Indexu na 100 bodov, aby sme mohli sledovať jeho vývoj a porovnávať výsledky v rámci demografických skupín respondentov,“ dodáva Krejčí na margoprieskumu, ktorý investičná platforma Portu realizovala spolu s výskumnou agentúrou IPSOS počas novembra a decembra 2021 na vzorke 1050 Slovákov vo veku 18 až 65 rokov s cieľom zistiť úroveň ich vedomostí v oblasti investícií, sporenia, rizika a akciových trhov. 

Z prieskumu vyplýva, že najväčší nedostatok znalostí majú Slováci v 5 kľúčových ohľadoch. Okrem toho, že nemajú jasno v rozpoznávaní rozdielov medzi investovaním a sporením, fakt, že výnosy nie sú zaručené pri oboch, si uvedomuje len menej než 30 percent opýtaných. Negatívnym zistením je tiež skutočnosť, že väčšina respondentov očakáva, že ak v minulosti výnosy rástli, bude tak aj naďalej. Veľké problémy nám spôsobuje aj rátanie percent či téma zloženého úročenia. 

„Na Slovensku máme problém so samotnou finančnou gramotnosťou, pričom investičnú gramotnosť považujem za akúsi jej nadstavbu. V posledných rokoch sme svedkami toho, že inflácia valcuje úroky na účtoch a vkladoch v bankách. Rok 2022 je už šiestym v poradí, kedy inflácia v krajine je vyššia ako úroky v bankách. V 1. kvartáli tohto roka rast cien tovarov a služieb vyskočí až na 7 percent a celoročná inflácia podľa odhadov dosiahne úroveň 5 až 6 percent. Jedinou možnosťou, ako z dlhodobého hľadiska vyhrať boj nad infláciou, je investovať. A kedy inokedy, ak nie teraz? Najmä, keď vyše 60 percent z celkových finančných aktív slovenských domácností tvoria vklady v bankách alebo hotovosť,“ zamýšľa sa Eva Sadovská, analytička finančnej skupiny WOOD & Company.

Najgramotnejší sú mladí Bratislavčania

Ukazuje sa, že miera vedomostí v oblasti investícií a sporenia nerastie priamo úmerne s vekom. Mladí respondenti (18-26 rokov) si totiž nielen najviac veria, ale k tomu financiám aj najviac rozumejú. Veľmi dobré znalosti majú aj ľudia vo veku 54 až 65 rokov, ktorí spolu s mladou generáciou výrazne prevyšujú strednú vekovú skupinu (36-44 rokov). Tá aj napriek neochvejnej viere vo vlastné schopnosti dopadla v tomto ohľade paradoxne najhoršie.

Z pohľadu zastúpenia krajov sú na tom so svojimi investičnými vedomosťami najlepšie obyvatelia hlavného mesta a okolia. Za nimi sa umiestnili respondenti zo Žilinského a Banskobystrického kraja. Na opačnom konci rebríčka sa ocitli zástupcovia Košického a Trnavského kraja.  

Z hľadiska pohlavia sú oprávnene sebavedomejší muži, ktorých vedomosti sú výrazne bohatšie ako u žien. Predpoklad, že ľudia s vyšším vzdelaním budú mať rozsiahlejšie znalosti, sa potvrdil – najlepšie výsledky dosiahli vysokoškoláci. Investičná gramotnosť rovnako rastie aj s výškou príjmu jednotlivcov.         

„Dobré výsledky mladých by sa dali vysvetliť zlepšovaním finančného vzdelávania na školách v posledných rokoch (aj keď je ešte veľa priestoru na ďalšie zlepšenie). Výsledky skupiny 54-65 by som vysvetlil potrebou dovzdelať sa, keďže títo ľudia majú obvykle najvyššie finančné bohatstvo a potrebujú vedieť, ako s ním rozumne naložiť,“ tvrdí bývalý riaditeľ odboru výskumu v Slovenskej národnej banke Martin Šuster s tým, že čo sa týka Bratislavy, výsledky prieskumu ho neprekvapili. Žijú tam totiž vzdelanejší a bohatší obyvatelia než je celoslovenský priemer.

Slabá úroveň investičnej gramotnosti aj rozdiely medzi jednotlivými regiónmi či medzi mladšími a staršími obyvateľmi sú podľa Sadovskej ovplyvnené socio-ekonomickým zázemím, životnou úrovňou, výškou príjmov, nastavením vzdelávacieho systému – mierou zakomponovania finančnej gramotnosti, ale aj napríklad využívaním internetu ako zdroja relevantných informácií. 

Investovanie nie je sporenie

Väčšina slovenskej populácie nie celkom pozná rozdiel medzi investovaním a sporením alebo vzťah medzi výškou výnosu a rizikom. Vo vzťahu medzi rizikom a výnosom z investície sa síce 74 percent respondentov správne domnieva, že väčší výnos znamená tiež väčšie riziko, no viac než štvrtina opýtaných sa, bohužiaľ, mýli, keď si myslí, že diverzifikáciou sa riziko úplne eliminuje. 

Nízka finančná gramotnosť preto ubližuje spotrebiteľom podľa Šustera hneď v dvoch rovinách. „V tej prvej, teda ak si ľudia svoje nízke kompetencie uvedomujú, vedie k mimoriadne konzervatívnemu investovaniu. Jedno zo základných pravidiel investovania hovorí, že by sme mali využívať len tie nástroje, ktorým rozumieme. Ak rozumieme len tým úplne najzákladnejším, väčšinu svojho bohatstva máme buď v nehnuteľnostiach, ako 90 percent slovenských domácností, alebo v bežných či sporiacich účtoch. Tie sú systematicky nízko výnosné a hoci krátkodobo poskytujú ochranu pred stratou, dlhodobo domácnosti reálne strácajú,“ zdôrazňuje. Druhá rovina strát je však podľa neho ešte horšia. „Je to vtedy, keď si spotrebitelia ani neuvedomujú svoje obmedzenia a nechajú sa nahovoriť na produkty, ktorým dobre nerozumejú a ktoré pre nich nie sú vhodné – sú často drahé, vysoko rizikové či s nevhodným horizontom,“ dodáva.

Historické výnosy nič negarantujú

Znalosti o vplyve inflácie na investície sa rôznia. Vyše 70 percent respondentov správne predpokladá, že pokiaľ inflácia prevyšuje mieru zhodnocovania peňazí, tak si v budúcnosti kúpi menej než dnes. Negatívnym zistením však je, že až tretina opýtaných očakáva, že ak v minulosti výnosy rástli, bude tomu tak automaticky aj naďalej. 

Ešte menej Slovákov (necelá štvrtina) ráta s tým, že pri investovaní na rozdiel od sporenia nie sú výnosy zaručené. Zvyšok si nie je istý, že záruky niekto garantuje (spolieha sa na Národnú banku Slovenska).    

Problematické percentá aj úročenie

Z prieskumu vyplýva, že ľudí trápi i práca s percentami. Pokles a opätovný nárast investície o rovnaké percento si mylne vykladajú ako návrat na pôvodnú hodnotu. Len 35 percent z nich si uvedomuje, že modelový 30-percentný pokles a následný 30-percentný rast vyústi v nižšiu hodnotu investície. 

Vcelku náročné sa pre mnohých Slovákov javí takisto chápanie konceptu zloženého úročenia. Rozumie mu len necelá polovica z nich, ktorá si tak dokáže na jednoduchom príklade dopočítať úroky na sporiacom účte. Podstatne lepšie sa v tejto oblasti cítia muži ako ženy.

Nehanbite sa otestovať!

„Samozrejme, že do tohto prieskumu nemôže byť zahrnutý úplne každý obyvateľ krajiny. Každý z nás ale má možnosť otestovať si svoje investičné vedomosti napríklad na stránke rozumieminvesticiam.sk. Okamžité odhalenie konkrétnych nedostatkov či mylných predstáv dáva priestor pre nápravu a postupné dovzdelávanie sa. Vzdelávanie a napredovanie Slovákov a Sloveniek v oblasti investovania zároveň totiž môže viesť k lepšiemu zhodnocovaniu ich finančných prostriedkov, čo sa v budúcnosti prejaví aj na ich vyššej kvalite života,“ je presvedčená Sadovská.